Nissan Primera - zamilujete sa?

Milujte ma! Náruživá debata o neštandardných tvaroch poslednej generácie Nissanu Primera neutícha. S odstupom času sa dá skonštatovať iba jedno: buď ju milujete, alebo nenávidíte.

Máte pravdu, tento úvodník znie ako strašné klišé... Ale ruku na srdce, koľko poznáte rodinných áut strednej triedy za ktorými sa aj po vyše dvoch rokoch produkcie so záujmom obzriete? Dizajnérom sa po tejto stránke ich zámer vydaril. Otázkou ostáva, koľko z tých ľudí, ktorí sa za Primerou obzrú si ju kvôli jej dizajne aj kúpia (resp. nekúpia). Tu vsadil Nissan podľa môjho názoru na trošku vrtkavú kartu, keď sa rozhodol agilitu a srdečnosť P11 (predchádzajúca generácia) vymeniť za originalitu pédvanástky.

Nissan Primera Wagon a vybrané konkurenčné modely

Karoséria

Ja som človek, ktorý má rád neotrelý a originálny dizajn, na tvar súčasnej Primery som si ale nejaký ten piatok musel zvykať. Nezameniteľný styling s veľkoplošnými svetlometmi, výraznou maskou chladiča a prudko stúpajúcou prednou kapotou, ktorá plynulo naväzuje na extrémne sklonené čelné sklo... No uznajte, to tu ešte nebolo! Primere dominujú rovné plochy a čisté línie, decentne doplnené o pár originálnych prelisov a výrazné lemy blatníkov. Testované kombi s najvyšším stupňom výbavy Tekna a elegantnými 16“ „elektrónmi“ navyše pôsobí ako poriadny kus auta, s ktorým už snáď viac nebudete musieť manželku krotiť pri balení vecí na dovolenku.

+ originálny a nadčasový dizajn

- menšie spätné zrkadlá

Interiér

Už menej príjemné než zvykanie si na nový dizajn auta je zvykanie si na prvých pár kilometrov za volantom. Po usadnutí za atraktívny volant strhne vašu pozornosť ešte atraktívnejšia palubná doska, ako vystrihnutá zo scenáru sci-fi seriálu Star Trek. Moja maličkosť v roli kapitána Picarda neváha ani chvíľu a otáča kľúčom v zapaľovaní. Nie nadarmo, na môj povel sa automaticky rozsvieti do oranžova ladený Olymp v strede palubnej dosky. Pod ním sa medzi výduchmi vzduchu pýši štandardne dodávaný 6“ farebný display, ktorý sa ovláda na priľahlom „mixážnom pulte“ s horšou ergonómiou. Ovládanie informačného systému (autorádio, palubný počítač, ventilácia), pomocou centrálneho ovládača N-Form, nie je dostatočne intuitívne a rovnako ako v strede umiestnené prístroje odvádza pozornosť od riadenia vozidla. Záchranné koleso v tápaní nad neprebádanými zákutiami autorádia vám hádže jeho jednoduché ovládanie na volante, na ktorom sa ovláda aj tempomat, handsfree sada a základné funkcie palubného počítača.

Rozladený zo „surfovania“ radšej chytám masívne madlo dverí, ktoré je skutočným šperkom medzi modernými madlami, zatváram dvere kokpitu a začínam si hľadať „tú svoju“ polohu za výškovo aj osovo nastaviteľným volantom s optimálne hrubým vencom. Príjemne tvarované sedadlá s dlhým sedákom sú nastaviteľné rovnako vo všetkých smeroch a je radosť hľadať v nich optimálne usadenie. Charizma rozľahlého kombíka vo mne začína mierniť príznaky skepsy a automobil mi odhaľuje svoju skutočnú tvár. Priestorová ponuka pédvanástky je veľkolepá. Napriek mojim 193cm a postave hráča amerického futbalu, ktorý vynechal posledné štyri sezóny, som sa nikdy nemohol sťažovať na nedostatok miesta, alebo pocit stiesnenosti. Horšie to bolo so zvyškom posádky ktorá sa sťažovala na tvrdú a nie príliš pohodlnú zadnú lavicu a o poznanie vyššiu hladinu hluku než na predných sedadlách. Takže nastali situácie, kedy sa inak kvalitné autorádio s meničom na šesť CD a šiestimi reproduktormi dostávalo k slovu viac než býva príjemné.

Trošku ma zaskočila kvalita vypracovania, kde si dovolím tvrdiť, že péjedenástka mala navrch. Pri prejazde nerovností si palubná doska niečo „šomrala“, v horších prípadoch ju doprevádzal nepríjemný zvuk „vyhodených blinkrov“. Čiastočnou satisfakciou môže byť interiér vyrobený zo solídnych materiálov a veľmi slušná štandardná výbava. Primera Wagon vie byť nielen priestranné, ale aj praktické kombi. Počnúc najrôznejšími menšími a väčšími odkladacími schránkami a priehradkami, cez asymetricky delené zadné sedadlá a sklápateľné sedadlo spolujazdca, až po dobre prístupný a rozmerný batožinový priestor s dvojitou podlahou.

Daň za dizajn exteriéru v podobe pomaly sa zvažujúceho čelného skla a masívneho A-stĺpika má za následok to, že v jednom nešťastnom uhle často nič neuvidíte. Na to si treba vo vlastnom záujme čím skôr zvyknúť a dopredu s tým počítať.

+ interiér štylisticky v duchu exteriéru

+ veľmi dobre využitý obstavaný priestor

+ výborné predné sedadlá

- horšia ergonómia

- komplikované ovládanie informačného systému

- nešťastne umiestnený A-stĺpik

Motor

Arzenál palebných zbraní v podobe štyroch pohonných agregátov pokrýva značne obmedzené výkonové spektrum. Tou najzaujímavejšou alternatívou je nepochybne dva-dvojkový nafťák s výkonom skoro stoštyridsať koní a slušným maximom točivého momentu, 314 Nm od 2000 otáčok. Motor je kapitola, pri ktorej bohužiaľ nemôžem súhlasiť s väčšinou mojich kolegov, novinárov, ktorí píšu na túto pohonnú jednotku v Primere oslavné ódy.

Common-rail 2.2 dCi by mohol byť trochu lepšie odhlučnený, dáva o sebe vedieť nielen pri studených štartoch, ale aj nad stredným pásmom otáčok. Na druhej strane vás nebude nudiť nekonečnými dobami žhavenia a turbo dierami, či nedostatkom elánu. Bude príjemným spoločníkom pri ceste na dovolenku, kde ho nezaskočí ani celá rodina a polovica obývačky na palube, ale zároveň bude nevýraznou výzbrojou pri náletoch na „otunené“ hatchbacky. Každý podobný nálet bude skôr náletom na peňaženku majiteľa a z auta sa stane prietokový ohrievač čierneho zlata, ktorý nemá problém spotrebovať vyše 11 l nafty na 100 km. Táto hodnota nemilosrdne svietiaca na display palubného počítača schladí asi každého rýchleho jazdca a dá mu jasne najavo akú jazdu má Primera Wagon najradšej. Podobne som sa aj ja po prvej, nečakane skorej, návšteve čerpacej stanice upokojil. Odmena za to nebola ale nijak oslnivá. Pri plynulej jazde v rámci rýchlostných limitov, s veľkým podielom mimo mestských komunikácií so zaradeným šiestym prevodový stupňom, sa priemerná spotreba veľmi pozvoľna a neochotne dostávala pod hranicu 8,5 l/100 km. Pripadá mi, že výrobca udáva priemernú spotrebu 6,1 l/100 km s podobnou ľahkosťou s akou poslal Jules Verne do vesmíru svojich kozmonautov vo vedecko-fantastickom románe Cesta na mesiac. Ono, ktovie akú by mal kombík spotrebu s letnými pneumatikami a bez problémov s turbom, ktoré sprevádzali celý redakčný test.

+ krátka doba žhavenia

+ plynulý záťah od behu na prázdno

+ spriahnutie so šesťstupňovým manuálom

- vysoká spotreba

- prejav „nemilosrdného nafťáka“

Jazdné vlastnosti

Jeden z najsilnejších atribútov predchádzajúcej generácie Primery, ktorá patrila medzi absolútnu špičku medzi autami s hnanou prednou nápravou, stavia latku jazdných vlastností pre všetkých svojich nasledovníkov veľmi vysoko. O zhruba štvrť tony ťažšia súčasná generácia dostala do vienka gény predchodcu, je ale o poznanie dlhšia a širšia.

Riadenie je veľmi presné a dáva dobrú spätnú väzbu o dianí na vozovke, s radením prevodových stupňov to už ale nie je také slávne. Radím spiatočku, čím sa aktivuje širokouhlá kamera, ktorá na veľký display prenáša mierne skreslený obraz o situácii za vozidlom, je ale neoceniteľným pomocníkom pri každom parkovaní. Radím za jedna, púšťam spojku, ktorá zaberá až vyššie a idem naproti novým dobrodružstvám a zážitkom. Radiaca páka má dosť dlhý chod, a šiesty stupeň jej očividne nie je sympatický. Je síce extrémne dlhý, ale akoby sa v tomto aute ocitol iba náhodou a zakaždým kladie nepríjemný odpor pri snahe o jeho zaradenie.

Prísne neutrálny, skôr komfortne naladený podvozok s prehľadom odfiltroval všetky moje chyby a aj s vypnutým ESP sa na neho dalo krásne spoľahnúť, podobne ako na vynikajúce brzdy. Už horšie filtroval diery vo vozovke a priečne nerovnosti, o ktorých auto vedelo podobne nerado, ako o vašich športových ambíciách. Hravosť predchodcu je hold minulosťou! To mi ale na moje počudovanie nikdy neprišlo zvlášť ľúto. Asi preto, že súčasná generácia je veľmi vyvážený automobil, ktorý namiesto extrémnych výkonov každého presvedčí svojou charizmou.

+ presné riadenie a príjemne do rúk padnúci volant

+ vyvážené jazdné vlastnosti

- radenie šiesteho prevodového stupňa

Snaha o „skamarátenie sa“, ktorá sprevádzala začiatok redakčného testu sa nakoniec vrchovato vyplatila. Zlatý kombík sa mi postupne dostal „pod kožu“ a vôbec sa mi s ním nechcelo lúčiť. Po psovi sa z neho stal môj najlepší priateľ, ktorého charakter sa dá označiť za srdečný, príjemný a nezameniteľný.

1999-2001

1996-1999

1990-1995